Gunkanjima - Mesto duchov

20:00 | 08.06.2013 e.Hanemura 15
Ostrov Hashima hostí jedno z najznámejších miest na svete. Rokmi zabudnuté mesto Gunkanjima dostalo prívlastok "Mesto duchov".
Ostrov Hashima
Ostrov Hashima FOTO: gakuran.com
Gunkanjima, oficiálne známy ako ostrov Hashima, je opustený ostrov v provincii Nagasaki. Je jedným z 505 ostrovov, ktoré patria do provincie Nagasaki. Nie je veľký, má priemer niekoľko  kilometrov a väčšinu z neho tvoria už len ruiny. Skutočne, na tomto ostrove vôbec nikto nežije. Je absolútne opustený.
 

Pozrime sa na ostrov bližšie

Gunkanjime sa hovorí aj "ostrov bojových lodí", pretože slúžil ako prístav vojenských bojových lodí. Akonáhle na tomto útulnom ostrovčeku objavili v roku 1810 uhlie, japonská vláda okamžite povolila spoločnosti Mitsubishi, aby začala využívať novonájdené ložiská a nariadila vystavať bane. Toto stačilo, aby sa na malom ostrove Hashima rozrástla populácia.

V 50-tych rokoch 19. storočia na ostrove žilo už vyše 5 000 ľudí, čo bolo pri malej rozlohe ostrova príliš veľa. A tak v dobe, keď bol ostrov stále obývaný, bol označený za najhustejšie obývané miesto planéty. Rodinnému životu ostrov však veľa neprinášal. Polovica už aj tak malého ostrova patrila baniam a strojárskym zariadeniam. Druhú polovicu si zabrali školy, reštaurácie, obchody a nemocnica.

Prvá kríza na ostrove nastala počas 2. svetovej vojny. Japonsko, ako jedno z najdôležitejších vojnových štátov potrebovalo enormné zásoby pohonných hmôt pre lode. Keďže počas vojny bola potrebná každá schopná ruka japonských mužov, nastal problém: Kto bude ťažiť uhlie? Riešenie prišlo samé od seba. Počas vojny privážali na ostrov zajatcov. Početné skupiny Číňanov a Kórejcov, ktorých zotročili a prinútili pracovať v príšernom prostredí pod zemou. 
Každý schopný človek od štrnástich rokoch tak pracoval v neúnosných podmienkach v uhoľných baniach. 

Snáď jedinou vecou, ktorá nás bude strašiť na ostrove Hashima bude skutočnosť, že zajatci a ich rodiny bývali 200 metrov pod zemou. V malých celách, ktoré mali slúžiť pre jednotlivcov, sa krčili celé rodiny. Neboli tu takmer žiadne bezpečnostné zariadenia, ktoré by pomáhali ochrániť robotníkov proti katastrofám. Len vo vojnovom období bolo evidovaných okolo 1 200 obetí kvôli nedostatočnému zabezpečeniu. 

To, že žiadne prírodné bohatstvo nie je večné, na vlastnej koži spoznali obyvatelia Gunkanjimy v roku 1974, kedy ropa vytlačila uhlie z jeho postavenia na rebríčku zdrojov. Bane postupne zatvorili, takže robotníci prišli o prácu a boli nútení so svojimi rodinami opustiť ostrov. Akoby mávnutím prútika, o pár dní bol ostrov skutočne úplne prázdny.

Domy, kancelárie, obchody, školy, všetko ostalo na svojom mieste. Zatvorené, nevyužité, s pôvodným zariadením. Čas sa na ostrove zastavil, ale nikdy neprestal pôsobiť – neošetrené budovy, železné konštrukcie trápené dažďami – mesto sa začalo pomaly rozpadávať.



Do roku 2009

Keďže mesto sa nachádza v nestabilnej oblasti, v roku 2009 ho vláda uzatvorila kvôli bezpečnosti. Nikto by sa nechcel prechádzať uličkou, kedy by mu padol na hlavu kus betónu. Ktovie, čo by vám na to povedali poisťováci, že leziete na miesto, kde je zákaz vstupu.

Vyčistiť ostrov by bolo finančne nákladné a pretože je to malý ostrov a bol naň vydaný zákaz vstupu, vláda ho nechala napospas času a živlom. Ak by ste mali šťastie a šikovného sprievodcu, ktorý by vás tam vzal loďou za peknú sumu, mali by ste rozhodne zaujímavý zážitok na celý život.

Od roku 2009

Každý štát potrebuje rozširovať svoj turistický ruch a lákať ľudí na nové atrakcie. A tak niekto po roku 2009 prišiel s myšlienkou, že už nevadí, keď vám spadne na hlavu kus betónu. Dnes sa môžete nalodiť s profesionálnymi sprievodcami a obdivovať krásy ostrova, nad ktorým začína preberať moc príroda. Na ostrov však nemôžete vstúpiť bez ohlásenia a ako jednotlivec. Vždy musí byť s vami sprievodca, ktorý vie kam stúpiť a kam vás smie zobrať. Japonské poisťovníctvo je ako všade na svete – nerado dáva peniaze za vašu hlúposť.



Keďže vstup na ostrov už nie je ilegálny, pre niektorých bádateľov a lovcov duchov klesol ostrov Hashima na hlboké miesto v ich rebríčku záhadných miest. Pritom sa ostrova Hashima netýka žiadne dych berúce tajomstvo.

Známe sú miesta, ako „Schody do pekla“ alebo „Block ’65.“ Stále sú zvedavci, ktorí jednoducho toto miesto chcú a musia vidieť. Na internete kolujú fotografie od profesionálov, ktorí zdokumentovali toto miesto a možno ho tak trocha prikrášlili. Na niektorých fotkách ostrov vzbudzuje pocit akejsi počítačovej hry, v ktorej blúdite a snažíte sa dostať preč, ale na každom rohu sú príšery. V skutočnosti vám však na ostrove Gunkanjima do vlasov nevletí okrem netopiera vôbec nikto a nič.

Aj keď opustené budovy, konštrukcie a banské doly môžu vo vás vyvolať pocit úzkosti a strachu, okrem nebezpečenstva závalov a pádu stavebného materiálu, vám nič nehrozí. 



Nikto sa vám nebude čudovať, ak by ste sa báli vstúpiť na ostrov. Vyzerá strašidelne a opustene – akoby ľudí z ich domovov vyhnala nejaká zlá sila. Zanechali tam svoj nábytok a oblečenie. Figuríny stoja vo výkladoch, stroje trpezlivo čakajú, kedy ich niekto zapne a znova začne pracovať.

Tak čo, nabrali by ste odvahu na celodenný výlet na toto miesto? 


ZDROJ: haikyo.org, dailymail.co.uk, japan-guide.com
FOTO: gakuran.com, muskimagazin.com
, bourbonblog.com, earthtraveling.com

Diskuze

Momentálně nepodporujeme Internet Explorer 9